1. Stratégia EÚ pre Dunajský región
2. Aktuality

 Na záver 4. výročného fóra Stratégie EÚ pre dunajský región (ďalej „dunajská stratégia“) sa ministri zodpovední za fondy EÚ, európske záležitosti a európsku integráciu zo zúčastnených štátov a regiónov a európsky komisár pre regionálnu politiku zhromaždili v Ulme a zhodli sa na nasledujúcom spoločnom vyhlásení.
 
Vychádzajúc z pozitívnych skúseností z predchádzajúcich stretnutí ministrov, účastníci uvítali stretnutie ministrov so zameraním na väzbu medzi dunajskou stratégiou a rôznymi programami a fondmi. Zhodli sa na tom, že plnohodnotné vlastníctvo dunajskej stratégie, na základe záväzkov prijatých zúčastnenými krajinami, si vyžaduje aktívne zapojenie všetkých príslušných ministrov a zladenie politík a financovania stratégie.
 
V súčasnej dobe priemerné HDP na obyvateľa v krajinách dunajského regiónu dosahuje len asi dve tretiny úrovne 28 členských štátov EÚ a menej ako 60% úrovne krajín OECD. Navyše existujú veľké rozdiely v rozvoji v rámci dunajského regiónu, ktoré bránia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Rozvoj udržateľných iniciatív, projektov a investícií, najmä v menej rozvinutých regiónoch, je kľúčovým faktorom pre stimuláciu hospodárskeho rastu. Európske, národné a regionálne fondy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore potrebných investícií do infraštruktúry, hospodárskeho rozvoja, ľudského kapitálu a posilnenia inštitucionálnych a administratívnych kapacít.
 
Ministri zopakovali, že úspech implementácie dunajskej stratégie vyžaduje nastavenie príslušných programov a použitie týchto fondov EÚ v súlade s prioritnými oblasťami a cieľmi dunajskej stratégie.
 
Ministri uvítali nové príležitosti, požiadavky a povinnosti ustanovené v nariadeniach kohéznej politiky a vzali na vedomie šancu využiť finančné prostriedky lepším a účinnejším spôsobom. Pripomínajúc dve "Spoločné technické schôdze dunajskej stratégie o programovom období 2014-2020" v apríli 2013 v Bukurešti a v júni 2013 v Stuttgarte o zakotvení dunajskej stratégie do partnerských dohôd na obdobie 2014 - 2020 a programov európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a rovnocenných nástrojov pre krajiny mimo EÚ (najmä nástroje predvstupovej pomoci a európsky nástroj susedstva), ministri sa zhodli, že je teraz nevyhnutné uviesť do praxe ustanovenia z programových dokumentoch všade, kde je to relevantné a zaviazali sa tak urobiť.
 
Ministri zdôraznili, že krajiny dunajskej stratégie by mali vynaložiť všetko úsilie na využitie ďalších možných zdrojov financovania na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a vyzvali Európsku komisiu, aby ďalej umožňovala väčšiu súčinnosť medzi makroregionálnymi stratégiami EÚ, regionálnymi multilaterálnymi dohodami a programami EÚ priamo spravovanými Európskou komisiou, ako je Horizont 2020, Erasmus +, Kreatívna Európa, COSME, LIFE, CEF a Fondom EÚ pre strategické investície.
 
Ministri sa zhodli, že rozhodujúca je súčinnosť medzi európskymi programami územnej spolupráce (známymi ako Interreg) a dunajskou stratégiou. Tieto programy zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore územnej spolupráce v dunajskom regióne a pri vyvíjaní nových nadnárodných a cezhraničných projektov. Tým môžu aj krajiny mimo EÚ tiež prispievať k posilneniu súdržnosti a podporiť spoluprácu, hospodársky rozvoj a európsku integráciu v rámci dunajského regiónu. V tejto súvislosti ministri uvítali nedávne prijatie Dunajského nadnárodného programu Európskou komisiou. Zároveň je potrebné viac zdôrazňovať a podporovať, tam kde je to vhodné, rolu programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti v dunajskom regióne.
 
Ministri tiež uznali, že posilnená spolupráca a koordinácia prinesie významné výhody všetkým zainteresovaným stranám. Vyzývajú Európsku komisiu a národných koordinátorov podporovaných  Bodom dunajskej stratégie na poskytovanie efektívnej koordinácie a na napomáhanie komunikácie a výmenu informácií s organizáciami zodpovednými za správu rôznych fondov a programov EÚ v prospech všetkých aktérov dunajskej stratégie, využívajúc aj synergie s inými regionálnymi dohodami. V tejto súvislosti ministri zdôraznili rastúcu spoluprácu medzi Monitorovacím výborom Dunajského nadnárodného programu a riadiacimi štruktúrami dunajskej stratégie. Tento druh spolupráce by mal byť tiež preskúmaný a náležite rozvinutý vo vzťahu k operačným programom jednotlivých krajín.
 
Ministri zdôraznili možné varianty, ktoré by mohli ďalej uľahčiť v ukotvenie dunajskej stratégie do operačných programov a programov spolupráce v rámci obdobia 2014 – 2020 a porovnateľných nástrojov pre krajiny mimo EÚ, kde je to vhodné a v rámci pôsobnosti a platnosti súčasných nariadení operačných programov a programov spolupráce. Ministri vzali na vedomie pilotnú spoluprácu v tejto oblasti, ktorú už niektoré krajiny s Európskou komisiou zahájili.
 
Ministri zdôraznili význam pokračujúcej výmeny informácií o úspešne realizovaných mechanizmoch a osvedčených postupov inteligentného využívania rôznych regionálnych, národných a európskych možností financovania príslušných projektov dunajskej stratégie. V tomto smere súhlasili, aby sa prijali ďalšie kroky na:
 

• zlepšenie výmeny informácií: transparentná a včasná komunikácia a výmena informácií medzi aktérmi spravujúcimi programy EŠIF a porovnateľné nástroje v krajinách mimo EÚ, a aktérmi zodpovednými za implementáciu dunajskej stratégie (národní koordinátori, koordinátori prioritných oblastí, členovia riadiacich skupín) má podstatný význam pre budovanie vzájomnej dôvery a predstavuje základ pre nové partnerstvo a tiež efektívnejšiu spoluprácu. S cieľom vytvoriť synergie medzi financovanými projektmi, je potrebné zabezpečiť výmenu informácií o projektoch financovaných v rôznych krajinách a z rôznych nástrojov. V tejto súvislosti je kľúčová stála strategická poradná úloha Európskej komisie.
   
• posilnenie koordinácie: koordinácia medzi príslušnými operačnými programami a programami spolupráce EŠIF a porovnateľnými nástrojmi pre krajiny mimo EÚ a aktérmi dunajskej stratégie má zásadný význam. Aktéri dunajskej stratégie majú prehľad o jej cieľoch a môžu upozorniť na projekty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov. Ak je to vhodné riadiace orgány, národní koordinátori, koordinátori prioritných oblastí a členovia riadiacich skupín by mali určiť spôsoby, ako umožniť pokračujúcu koordináciu, napr. zapojiť ich do monitorovacích výborov, zriadiť špeciálne koordinačné stretnutia alebo využitím synergií s existujúcimi mechanizmami. Národné koordinačné mechanizmy sú v tomto ohľade kľúčové a musia brať do úvahy príslušný kontext. Európska komisia  a Bod dunajskej stratégie by mali zohrávať aktívnu úlohu pri podpore tejto koordinácie a procesov spolupráce.
   
• zefektívnenie výberu projektov:  rámci platného právneho rámca operačné programy 2014-2020 EŠIF môžu využiť časť finančných prostriedkov na spolufinancovanie aktivít alebo projektov makroregionálneho rozsahu a záujmu (napr. povzbudzovaním začlenenia konkrétneho pracovného balíčka pre aktivity spolupráce). Tam, kde je to vhodné, riadiace orgány a monitorovacie výbory by mali v spolupráci s príslušnými  aktérmi dunajskej stratégie vyvinúť a aplikovať špecifické kritériá pre výber projektov, pomocou ktorých možno rozoznať pridanú hodnotu makro-regionálnych projektov a ich príspevok k prioritným oblastiam a cieľom dunajskej stratégie. Okrem toho určité výzvy môžu stanoviť pridelenie bonusových bodov na projekty, ktoré prispievajú k implementácii cieľov a aktivít dunajskej stratégie.
   
• zváženie výziev súvisiacich s dunajskou stratégiou: ministri berú na vedomie príklady operačných programov, ktoré majú vyčlenené určité percento svojich finančných prostriedkov na aktivity, ktoré môžu mať makroregionálny dopad. V prípade potreby sú  takéto výzvy zamerané na alokovanie finančných prostriedkov prostredníctvom špecifických výziev pre projekty dunajskej stratégie v rámci prioritných osí operačných programov, alebo na opodstatnený obmedzený geografický obvod.
   
• uľahčenie výmeny skúseností a rozvoja spoločných riešení v rámci dunajského regiónu: existujú rôzne možnosti pre programy a aktérov dunajskej stratégie pre výmenu  skúsenosti a spoločný vývoj nového riešenia pre lepšiu správu a využívanie finančných prostriedkov. V tejto súvislosti nový program Interreg Europe (bývalý INTERREG IV C), ktorý je zameraný hlavne na riadiace orgány, pomáha zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja.

Na záver ministri vyzvali všetky zúčastnené strany, aby spojili úsilie a naďalej zabezpečovali pokrok v implementácii dunajskej stratégie identifikovaním a podporou vhodných projektov, ktoré môžu mať pridanú hodnotu v prospech obyvateľov v dunajského regiónu. 18400